Odvaha tohto leta

13,00 

Dobrodružný a vtipný príbeh o dvoch chalanoch, ktorí trávia letné prázdniny u svojich starých mám, poukazuje na vzťah starých rodičov a vnúčat. Vzťah, ktorý je krásny, ale niekedy aj náročný priblížia jedenásťroční Miro a Tóno.

 

Popis

Miro by najradšej uprostred horúceho prázdninového leta ležal vo vani alebo sa bicykloval.

Tóno by rád len tak vyšiel z bytu, hral sa na počítači alebo si čítal.

Ibaže nemôžu.

Dvaja chalani prežívajú jedno horúce leto u svojich starých mám. Prázdniny by to mohli byť bezstarostné a slobodné – ale nie sú. Miro je chlapec z mesta a musí byť u babky na dedine. Má povinnosť postarať sa o statok aj o záhradu, lebo babka nemôže chodiť po horúčave. Tóno je z dediny a musí trčať v panelákovom byte u starkej. Starká už trochu zabúda a Tóno ju stráži. Ako si poradia s náročnými a občas aj strašidelnými okolnosťami? A kto z nich nazbiera dostatok odvahy, aby sa vydal na pátranie po rodinnom tajomstve?

Miro pomáha u babky

„S hnusnými a smradľavými vecami sa u babky roztrhlo vrece. Začalo sa to tou vaňou. V okamihu som prišiel o svoje kráľovstvo, útočisko, svoj pokoj. A aká bola pri tom babka rafinovaná! Nech je, ako chce, je mi rovnocenným partnerom. Okej, to uznávam. Nie je to foter, ktorý nepripúšťa diskusie, pripúšťa len bitku. Babka bojuje. A rovnakým spôsobom ako ja. Dosť zákerne.

Okrem toho, že mi zničila vodné kráľovstvo, prišiel som aj o možnosť opätovne počuť hlas spod vody. Vaňa každým dňom páchne viac a viac, premieňa sa na stoku. A ja neustále nosím vedrá plné vody, ktorými akože splachujeme. Neverím, že by sa do toho babke chcelo, keby to nebol môj trest. Neverím! Lebo tie vedrá páchnu viac ako to, čo ostáva v mise. Lenže si netrúfam zatiahnuť splachovač. A trpím. Na vani sa usadzujú čiarky zaschnutej špiny, ktoré odrátavajú dni, kým sa voda neminie. Nesnívam o tom, že sa ešte ponorím do vody. Určite nie tam. Babka dobre vie, že sa mi vaňa naveky zhnusí. Ale možno nájdem nejaké iné miesto, iný svet… Babka musí vedieť, že to len tak ľahko nevzdám.“

Tóno a jeho starosti so starkinou sklerózou

„Musím vkročiť do cudzieho bytu a vziať do ruky susedkin mobil. Starká si ten svoj starý tlačidlový neustále zabúda nabíjať. Musím tam stáť a počúvať mamine výčitky. Viete si predstaviť. O zodpovednosti a o tom, že sa nesprávam, ako sa mladý muž má, o tom, že starkej prirábam robotu, že som ju rozrušil. Celý čas mlčím a hlava mi ide prasknúť od toho, ako si ju lámem, či mame povedať pravdu o tom, že starká ma zabudla v cukrárni. Ale nakoniec si len nechám vynadať.

„Áno, mama. Máš pravdu. Už to nikdy neurobím,“ poviem potichu.

Skončíme hovor a ja neviem, či som urobil dobre. Ale posúďte sami: ak by som povedal, že ma starká zabudla v cukrárni, mama by sa o mňa bála, zobrala by ma od starkej a začala by riešiť, že so starkou je horšie a horšie. Vie síce od súrodencov, že starká zabúda, ale že je to až také zlé, to si určite nevie predstaviť. Na druhej strane, keby sa to mama dozvedela, možno by starkej pomohla. Ja vážne neviem. Sú situácie, keď by som si prial byť dospelý.“

Knihu pre vás vytvorili:

Text: Zuzana Líšková

Ilustrácie: Jozef Gľaba

Grafický dizajn: Jakub Dušička

Písmo: Setup/Ondrej Jób

Vydavateľstvo: Zum Zum production, s.r.o.