Pokojní v nepokoji

Popis

„Nikdy nevieme, v ktorý deň a na akom mieste nás to postretne. Väčšinou nám zmenia život tie zdanlivo najmenšie okamihy. Skutočnosť je moment. Skutočnosť je dar, o ktorý nemôžeme prísť.“ Andrej Konc

Kniha patrí k výberu Najkrajšie knihy 2019 od Bibiany a bola vybraná na výstavu finalistov Národnej ceny za dizajn 2020.

Pokojní v nepokoji/Light in darkness: Eugénia Vyskočilová, Rudolf Dobiáš, Michal Ivanko, Štefan Ružovič, Michal Vasiľ, Eugen Ján Kočiš, Ján Ďuro, Anton Srholec, Dorota Kravjanská, Jozef Tóth, Imrich Vanta, Imrich Mráz, Ján Chryzostom Korec, Františka Múziková, Ján Zeman, Jozef Mašlej, Akvinas, Ladislav Záborský, Justína, Bernard Pánči, Andrej Konc

Úryvky z knihy, ktoré sa čítali pri jej uvedení do života

Ján Zeman 

Väzenský život bol krutý. Život sa však zmení, keď každý deň môže byť posledný. Dva roky každý deň doobeda chodili odvážať väzňov na popravu. Vedel, že ak ho doobeda neodvedú, prežije ešte jeden deň, ešte jednu noc.

Väzenie nezlomilo Jánovho ducha. „Nežil som životom väzenia. V myšlienkach som žil so svojou rodinou, so svojou manželkou… Ťažko tamojšie pomery čo i len opísať, veď sa to nedá ani pochopiť.”

Po dvoch rokoch samoty a dennodenného čakania na popravu Jána odviedli. So strachom pred povrazom odchádzal zo svojej tmavej cely. „Vžite sa do situácie, že ste smrteľne chorý a neviete, či máte deň, dva, týždeň, rok… A to všetko, čo máte rád, už nikdy neuvidíte. Tak si to môžete predstaviť… Nič iného mi nebolo ľúto, len že mňa popravia a Oľga ostane sama.“ 

Veliteľ väznice ho privítal zvolaním: „Poď ďalej, obesenec!“ Otvoril obálku. Bol to list od prezidenta, ktorý udelil Jánovi Zemanovi milosť „iba“ doživotného väzenia. „Tam som išiel na popravu a späť do cely sme išli ako na párty.“ 

Z leopoldovskej samotky Zemana v dobytčáku odviezli do Jáchymova. Tam sa stal terčom smiechu zlodejov a vrahov, ktorí videli, ako vychudnutý, vyčerpaný od slabého spánku kráča oblečený v zime iba v tenkom väzenskom oblečení fárať do uránovej bane. Kričali na neho: „Aha! Hrdina ide, má odvahu ísť na svojich vlastných nohách!“ Silu mu dodávala iba nádej, že raz opäť uvidí svoju ženu, s ktorou už takmer štyri roky nemal žiaden kontakt. Oľga ani nevedela o jeho milosti. Z Jáchymovska nebolo možné poslať žiadnu správu von.

Po dvoch rokoch presúvali z celej republiky späť do Leopoldova väzňov, ktorí mali označenie „návrat nežiadúci“. Tam Ján s maršalom Janouškom, veliteľom československého letectva v Británii, a generálom Kutlvašrom počas dlhých dní nosil tehly na nútených prácach. Vo väzení sa stretol s mnohými ľuďmi, prostými i vzdelanými, mal možnosť selektovať. Hodnotiť ich nie podľa postavenia, bohatstva alebo moci, ani podľa vzdelania. Ale podľa toho, ako sa správali. Či dokázali jeden druhému v krízových situáciách pomôcť. „Jeden spoluväzeň mal trest štvrť dávky normálneho príjmu potravy. Dostal asi toľko chleba ako moja päsť. Pre dospelého človeka takáto dávka znamenala hlad. Ja som dostal normálnu dávku – podeliť sa, to bola muklovská povinnosť. Tento zákon platil pre každého, kto mal niečoho viac ako druhý.” To bolo v Leopoldove roku 1951. Každý večer v chladnej samotke pár minút objímal železnú rúru, aby si spomenul na pocit tepla. Trvalo to tak štvrť hodinky.

Štyri roky vo väznici na Mírove. Šesť rokov v Opave. Nakoniec skončil vo Valdiciach. To boli rôzne svety a každý jeden mal svoj spôsob žitia. Roky ubiehali a Ján Zeman stále veril, že príde deň, keď sa bude môcť vrátiť k svojej manželke.

Po siedmich rokoch Oľgu podmienečne prepustili na slobodu. „To bolo naplnenie polovičky toho, o čom som sníval.“ Aspoň raz za tri mesiace 15 minút s jeho milovanou Oľgou. Po štrnástich rokoch napokon dostal amnestiu i Ján Zeman. Keď sa vrátil domov, bol to pre oboch šťastný okamih. Na druhej strane, Oľga mala podpísaný reverz v nemocnici. V jej krvi zistili acetón. Už nikdy nemohla mať dieťa a bola smrteľne chorá. „To dobré sa striedalo so zlým… Tak to obyčajne v živote býva.“

Autor fotografií a textu: Timotej Križka
Dizajn: Slávka Pauliková
Preklad anglický jazyk: Stanislava Gajdošová

Formát: 225 x 310  mm
Počet strán: 176
Väzba: pevná

Viac o knihe nájdete na: https://zumzum.sk/project/pokojni-v-nepokoji/