Nezamestnaný

Popis

Román Nezamestnaný mapuje pracovné úspechy, no najmä neúspechy hlavného hrdinu, ktorý si vo svojom živote vyskúšal niekoľko zamestnaní i statusov nezamestnaného. Pri poslednej evidencii na úrade práce si uvedomí, že ak sa nechce odsťahovať, v okolí svojho domova si už nenájde inú prácu než vo výrobe a za minimálnu mzdu. Našťastie má kde bývať a celkovo, jeho nároky na život nie sú veľké. Predčasný odpočinok na „dôchodku bez dôchodku” však naruší nariadenie vlády, ktoré ho prinúti chodiť na aktivačné práce. Pri zametaní ulíc stretáva ďalších aktivačných pracovníkov, odkrývajú sa pred ním ich životy a príhody. Román vyznieva ako akási „paródia“ na život nezamestnaného, môžeme ho však chápať aj ako realitu, ak si uvedomíme, že na spokojný život nám vlastne stačí málo.

„Už som spomínal, že som inakší, a naozaj, nikto z našej krčmovej partie nie je nezamestnaný, na druhej strane nikto z nich nič poriadne nevyhral. Ja občas podám tiket, a keď som inakší, mohol by som niečo skásnuť, ale hovno, tiež nič nevyhrám, v tomto som ako ostatní! Niekedy ma hnevá, keď si v krčme zo mňa robia srandu, že som nezamestnaný a zametám ulice, no ja to na sebe nedám znať, ostáva mi už len vydržať a prebojovať sa do dôchodku. Mám z toho trochu obavy, lebo podaktorým mojim známym, ktorí pracovali, sa to nepodarilo, tesne pred dôchodkom umreli. Ale nepozerám sa na to až tak pesimisticky, ako by sa mohlo zdať, hlavne aby sme boli zdraví, čo sa mi ale až tak moc nedarí.”

„Raz išiel okolo nás sused Juraj a Vilo sa ho opýtal, či dakde robí. „Hej, v jednom obchode, a ty robíš dakde?“ „V Slnečných závodoch,“ zatváril sa záhadne. „Kde to je? To nepoznám.“ Vilo po malej chvíli pomaly ukázal prstom dôležito na slnko a spokojne sa zachechtal nad Jurajovou neznalosťou. „Sedím si na slnku, vyhrievam sa, popíjam a užívam si Slnečné závody,“ bolo na ňom vidno, aký je sám so sebou spokojný.“

„Áno, niektorá robota je tam podradná a asi nik ju nerobí s nadšením, lenže aj to treba urobiť, zvykli sme si, že každý druhý týždeň v utorok máme vysypanú kandlu a raz do mesiaca, keď je sezóna aj bioodpad. V zime chceme mať odhrnuté cesty a chodníky, v lete pokosené okolie, posadené kvety a je jedno či prší alebo sneží, či je chlad alebo hic, chlapi a jedna žena makajú.“

Autor: Johny Salónka
Grafická úprava: Jakub Dušička

Formát: 131 x 196 mm
Počet strán: 364
Väzba: brožovaná