Joga sa mi vždy páčila a vedela som, že raz ju chcem vyskúšať. Som preto rada, že som si počkala na správneho učiteľa – je ním Laci Varga, ktorý sa okrem jogy venuje aj štúdiu fyzioterapie, avšak ani jedno ani druhé nemal v úmysle študovať. V rozhovore rozoberáme aj témy, ktoré sú možno pre niektorých kontroverznejšie, ale Laci na moje otázky bez zaváhania úprimne odpovedal, čo si veľmi vážim.
Laci je učiteľ tradičnej formy Aštanga jogy, čiže ako žiaci ho cvičiť neuvidíte, pretože učiteľ nepredcvičuje. Aštangu sa neučíte opakovaním po niekom, ale tým, že vám učiteľ vysvetlí čo a ako máte robiť, pomôže vám dostať sa do pozície a vy to potom pravidelne skúšate doma. Alebo môžete prísť na Mysore hodinu, na ktorej cvičí viac ľudí, ale každý svojim tempom a to, čo vie. Učiteľ je na Mysore na to, aby vám pomohol, ak niečo robíte zle alebo neviete ako ďalej. Takýmto spôsobom sa naučíte jogu, ktorá je najmä vaša a myslím si, že o to väčšiu radosť z nej potom máte.
Jogu si objavil vďaka Jarovi Pávekovi, ktorý ťa prehovoril, aby si ju prišiel vyskúšať. Prečo ťa musel prehovárať?
Myslel som si, že je to pre ženy, že je to jednoduché, že je to trápne. Robil som na polícii, boxoval som a dvíhal činky a zrazu joga – to nie preboha, to pôjdem level down. Vlastne myslel som si to, čo si veľa ľudí myslí aj dnes, že joga je pomalá, jemná a hlavne pre ženy.
Kedy si si začal myslieť iné?
Hneď v prvú hodinu, v apríli roku 2014. Učil som sa dýchať a Pozdrav slnku a keď som urobil niekoľko pozdravov za sebou, lialo zo mňa. Nechápal som prečo, bol to magický moment. Wau to čo je? Čo sa to práve stalo?
Ten prvý moment bol tak silný, že ja som vlastne v ten deň prestal robiť všetko ostatné a zostal som čisto iba pri joge. Okrem toho, že to bolo fyzicky náročné, obsahovalo to aj element niečoho za tým, čo mi vo fitku už veľmi chýbalo – joga mala dušu, dych, koncentráciu.
Naplno si sa teda pustil do učenia jogy, aj keď si nevedel čo bude nasledovať po Pozdravoch slnku.
Vôbec som netušil. Robil som to tak, že keď ma Jaro niečo nové naučil, doma som to opakoval, ale vôbec som nemal potrebu pozerať si, čo ma bude čakať nabudúce. Každá hodina bola potom pre mňa istá forma adrenalínu. Nikdy som nevedel, čo príde a práve v tom to bolo krásne.
Aká bola tvoja prvá učiteľská skúsenosť?
Jaro odišiel na Havaj a oznámil mi: „Teraz odídem a budeš za mňa učiť ty.” Preboha ako môžem učiť ja? Mal som za sebou učiteľský tréning, ale to z teba ešte nerobí učiteľa. Navyše do bytu, v ktorom sme vtedy cvičili, chodili dosť zvučné aštangové mená. Ako policajt som zažil všeličo, ale keď nastal ten deň, veľmi som sa bál. S takou maličkou dušičkou som im povedal: „Ja v podstate nič neviem, viem len pár dopomocí a bojím sa vás chytať.” Ale oni boli zlatí, boli skúsení a radili mi, čo mám robiť a ako sa ich mám chytať. Celú hodinu som mal ale aj tak pocit, že čo tu robím, sú tu ľudia, ktorí by mali učiť mňa a nie naopak. Bolo to zvláštne.
Potom si dva roky skoro dennodenne cvičil s Jarom Pávekom, asistoval si mu na hodinách, absolvoval jeho tréningy, až si začal mať svoje vlastné hodiny. Dokonca si z polície odišiel v čase, keď si mal byť povýšený na vyššiu hodnosť. Ako to vnímalo tvoje okolie?
S mojim parťákom sme išli v služobnom aute, bola krásna obloha, také tie kopulovité obláčiky, ktoré sa mi odrážali v polarizačných okuliaroch, kolega šoféroval a ja som bol unesený z oblohy – kukal som do nebies, že wau, prečo som sa doteraz nepozeral hore? V služobnom aute som si začal prekladať nohy do lotosového sedu, lebo sa mi tak pohodlne sedelo. Zober si, že vidíš policajta, ktorý hentak sedí na mieste spolujazdca. Môj parťák na oblohu aj lotos reagoval, že: „Tebe začalo z jogy šibať.” Aj ostatní kolegovia si to všimli.
Ale hlavne mal som stav, že som prestal rozumieť tomu, čo ľudia riešia, najmä kolegovia. Keď sme spolu išli napríklad na futbal, zrazu som nerozumel tomu, čo sa tam rozoberá za nezmysly a nejak som sa do tých debát už nevnáral. S odstupom času uznávam, že to mohlo vyzerať tak, že sa zo mňa stáva outsider a tých chalanov mám u prdele. Ale vlastne k tomu joga aj vedie, k takej nie že samote, ale nezapájať sa a vnímať veci s odstupom. Takéto pocity som mal asi do roka a pol, čo som sa začal joge venovať, čiže pomerne rýchlo.
Vydavateľstvo Zum Zum production
Vydávame slovenských autorov, ktorí sú svojskí, majú zdravý rozum a nadhľad. Voňajú človečinou, tak ako aj ich knihy.
Navštívte náš e-shop a vyberte si knihu, ktorá vám spraví radosť.
Keď hovoríš, že ťa joga takto ovplyvnila, veľa ľudí v mojom okolí mi povedalo, aké je super, že som začala robiť jogu, lebo je to dobré na myseľ. A pritom ja som ju kvôli tomu vôbec nezačala robiť, práve naopak, myslím si, že je veľmi veľa vecí, ktoré sú na myseľ, ale akoby sa len joga tak prezentovala.
Joga je hlavne o hlave. Následkom dlhodobého cvičenia jogy by malo byť utíšenie myšlienok, ktoré budú v našej mysli vždy prebiehať, ale my im nebudeme venovať pozornosť a nepodľahneme im. Toto je popísané aj v starých textoch. Len presne, je to tak silne a umelo marketingovo tlačené, že veľa druhov moderných jog to takto predáva a ľudia chcú potom ten účinok pocítiť hneď. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale častokrát je to v takomto prípade pekné iba navonok, ale dlhodobý efekt to nemá.
Musím potvrdiť, že keď robíš tú zostavu a koncentruješ sa na dych, čas na myšlienky ozaj nemáš. Ale tie nemusíš mať ani pri prechádzke v lese alebo na bicykli, zvlášť keď ťaháš napríklad veľký kopec.
Keď ťaháš kopec si vystavená tomu momentu, je to náročné, ťažké a nemáš priestor premýšľať. Ale veľa ľudí premýšľa aj pri náročných úlohách alebo aktivite. Myseľ im ide neustále, oni ani nechcú, ale tie myšlienky tam sú a oni ich vnímajú. Pre takých ľudí je veľmi náročné sa nasilu vypnúť. A veľakrát si práve veľa z nich myslí, že keď začnú robiť jogu, pomôže im. Lenže joga funguje tak ako aj iné východné disciplíny, že pokiaľ chceš, aby sa niečo pohlo, musíš prekopať všetko to, čo bolo, prejsť si tým znovu a vyčistiť to. Jogová prax ždíma všetky prehltnuté a nestrávené veci – tie pozície sú také, ako keby si žmíkala špongiu. Keď chce byť niekto utíšený a byť naozaj pokojný, musí si prejsť všetkými možnými hraničnými situáciami.
Neprichádza to ako sa to dnes tak marketingovo tlačí – príďte do lesíka na jogu a bude vám dobre. Bude. Prvú hodinku, lebo je tam dobrý vibe, energia, je tam nejaká skupinka, slniečko, všetko je krásne, ale dojdeš domov a si späť. Tradičná joga alebo aj východné filozofie fungujú tak, že ti nastavia zrkadlo a to je podľa mňa na tom celkom tá najťažšia záležitosť. Nie je to také jednoduché, že niekde prídem a odíde to, ale je to práca, každodenná práca.
Ty si si tiež prešiel niečím takým?
Určite. Hlavne tá druhá a tretia séria sú také výživné, povedzme to tak. A aj ako učiteľ som videl veľa rôznych reakcií. Ono sa to naozaj čistí.
Myslíš, že si sa vďaka joge zmenil?
Chcel by som to vedieť porovnať kebyže ju nerobím, ale myslím si že jednoznačne. Hlavne otvorenosťou mysle a tým ako inak teraz všetko vnímam.
Napadá ti nejaká konkrétna situácia? Keď si predstavíš, že by sa stala a ty by si jogu nerobil, reagoval by si inak alebo by si ju inak znášal?
Poviem ti ozaj konkrétnu situáciu. Keď som bol ešte policajt, mal som dosť vyhranené názory. Bol som v skupine ťažkoodencov, chodili sme na futbaly alebo kde bolo treba a keď bol Pride pochod povedal som, že ja tam nepôjdem, ja do nich ešte tú skalu hodím. Išiel som za riaditeľom a povedal som mu, že ja týchto ľudí strážiť nepôjdem. A teraz by som kľudne vyliezol na nejaký voz, povozil sa a oslávil to s nimi. Rešpektujme sa všetci a bude na tomto svete krajšie.
A nebolo to tým, že si napríklad spoznal niekoho s inou orientáciou a zistil si, že je super?
Nie, toto sa stalo vyslovene časom a spôsobila to vo mne joga – rešpektuj a buď rešpektovaný, také to božské – rešpektovať slobodnú vôľu ľudí. Zároveň to bola jedna z najťažších lekcií. Ako policajt som bol zvyknutý vkuse niekomu dohovárať a teraz sa napríklad pozerám na človeka a vidím, že nejde urobiť dobré rozhodnutie, môžem povedať svoj názor, ale to je celé, lebo rešpektuješ jeho slobodné rozhodnutie.
Ako to v tebe spôsobila? Tým, že si ju cvičil?
Udeje sa to, lebo sa naučíš rešpektovať seba. Tie pozície ťa naozaj dostávajú do rôznych situácií. Nie všetky sú príjemné, navyše sa ich vnímanie mení podľa tvojho daného rozpoloženia, vyžadujú si veľa koncentrácie a naozaj musíš byť tu a teraz na tej podložke. Musíš sa vnímať, lebo to nie je iba o pozícii ako takej, ale aj o tom ako sa k nej dostaneš. Na fotografii to častokrát vyzerá pekne, respektíve jednoducho, ale ten spôsob ako sa tam dostaneš z toho robí úplne iný materiál. Si postavená pred situáciu, že okej musím to prijať tak ako to je, bez ohľadu na to ako to vyzerá alebo ako sa v tom cítim. Je to tak ako to je a učím sa s tým pracovať, a to je moment kedy sa ti pozícia podarí. Veľa ľudí sa veľmi snaží a chce vyzerať. Idú na to spôsobom, že chcú do detailov vedieť všetko čo majú urobiť na to aby v tej pozícii boli. Ale tak to nefunguje.
Vydavateľstvo Zum Zum production
Vydávame slovenských autorov, ktorí sú svojskí, majú zdravý rozum a nadhľad. Voňajú človečinou, tak ako aj ich knihy.
Navštívte náš e-shop a vyberte si knihu, ktorá vám spraví radosť.
Nie je to aj pre to, že keď sa jogu učia viacerí naraz, automaticky sa začnú porovnávať? A veľmi chcú spraviť nejakú pozíciu lepšie, lebo ten druhý ju spravil?
Určite a je to prirodzená ľudská vlastnosť nejako sa porovnávať, ale práve to by nám joga mala dať – naučiť sa neporovnávať. Hocijaká situácia, ktorej si vystavená, a to nie iba v rámci jogy, ale aj v rámci života, sa ti na prvý pohľad nemusí zdať byť vhodná, ale ak ju správne uchopíš, veľa sa z nej naučíš. Ja som prvé hodiny absolvoval súkromne, lebo som sa hanbil prísť na verejnú hodinu. A vlastne už potom, keď som sa odvážil na verejné, vedel som sa dostať do takého „tranzu”, že som si tých ľudí ani nevšímal, ja som ani nevedel, že sú vedľa. Vôbec som ich nepozoroval, lebo som vedel, že koncentrácia má byť na dych, pohľadom niekam a ja mám byť prítomný v tom, čo robím. Robím to vedome, nie že sa teraz rozhliadam po okolí.
Joga je práve o tom, že obsahuje prvky, ktoré ťa majú vtiahnuť do seba. Ale veľa ľudí príde, porovnáva sa, veľa ľudí to aj odradí a povedia si, wau čo títo ľudia robia, ja to nemám šancu urobiť. Veľa ľudí sa podhodnocuje, nie som flexibilný, ja to nemôžem robiť a podobne. Takým ľuďom treba vysvetliť, že ktokoľvek môže začať s jogou. Joga nie je o tom čo fyzicky dokážem, ale aké mám psychické nastavenie.
Mne sa veľmi páči, že joga ako ju učíš ty, nie je o tom, že chodím na hodinu, na ktorej opakujem po lektorovi.
Nie je to o tom, že ja tam budem cvičkať a ty budeš po mne opakovať. Aby to malo význam, ty to musíš chcieť robiť a je nutné, aby si to, čo sa sa po kúskoch naučíš na hodine, prinajlepšom denne alebo čo najčastejšie opakovala doma. Je to o sebadisciplíne. Človek to musí chcieť. Nemôže to byť o tom, že ja poviem človeku, že ja to chcem, lebo automaticky by sa z toho stala moja joga – moja úloha ako učiteľa je v človeku zobudiť jeho jogu. Aby v nej videl niečo čo ho baví, lebo joga by ti mala prinášať radosť.
Pre učiteľa je to ale niekedy ťažká úloha. Keď mám športovca, idem na neho cez výkon, keď mám niekoho ezoterickejšieho, idem na neho cez duchovno, cez ajurvédu, mytológiu – mojim cieľom je, aby v tom človek našiel to, čo ho baví. Existuje tu ale veľa moderných prístupov, ja ich volám, že asketické nepochopené prístupy – sú to také, že musíš, musíš to robiť a takto presne to robiť, a to by si nemal a hento… Fakt je, že na veľa ľudí funguje aj toto, ale pre mňa je silnejšie, keď ten človek chce sám, lebo potom to chce robiť naozaj.
Joga sa často najmä na sociálnych sieťach prezentuje cez pekné obrázky. Kto nebol surfovať na Bali, nerobí jogu:)
Presne. Nechcem vyznieť ako hejter, ale častokrát sa robia všelijaké jogové ezoterické pobyty – poďme šíriť lásku a podobne. Sú to ľudia, ktorí sa prezentujú duchovne veľmi vyspelo a eko, bio a nemyslím to naozaj v zlom, lebo to je dobre, ale urobia takú uhlíkovú stopu tým lietadlo, že dovidenia, nanosia tam nejaké veci, tam nakupujú veci, príde mi to brutálny oxymoron. A toto je presne to, čo som hovoril medzi tými prvými otázkami, častokrát mi to príde len povrchové, je to len škrupinka. Poďme sa tváriť, poďme sa síce všetci ľúbiť, ale skončí pobyt a skončí aj to ľúbenie sa.
Ale joga a východná filozofia má byť niečo, čo pretrváva niekde v pozadí. Nie je to o tom, že si namaľujeme bodku na čelo a oblečieme sa do plátna. Má to byť prirodzené bez ohľadu na to kde si, kto si a čo robíš. Ja sa nechcem hrať na jogína, ani tak nechcem byť vnímaný, lebo to nepotrebujem. Joga pre mňa znamená niečo úplne iné, aj keď jasne, nebudeme si klamať, doba je aká je a pózy a to pekné predáva. Je to tak, ale myslím si, že dôležité je to čo je za tým, čo sa nedá odfotiť alebo napísať.
Laci, ďakujem za prvú časť rozhovoru.
V druhej časti sa rozprávame o tom, že joge a fyzioterapia sa vôbec nevylučujú, práve naopak. Prečo je dych veľmi dôležitý a prečo nie je robenie rovného chrbta dobré pre chrbticu.
www.fyzyo.com – Laciho web, na ktorom nájdete aj všetky prebiehajúce a plánované kurzy, workshopy a možnosti súkromných hodín.
www.zumzum.sk/projekty – tu si môžete popozerať knihy, ktoré som vydala alebo môžete rovno navštíviť e-shop a vybrať si knihu, ktorá vám alebo niekomu inému spraví radosť:)
