Dizajnér písma Ondrej Jób tvorí od roku 2009 vo vlastnom štúdiu Setup. Na konte má viac ako dvadsať písiem a množstvo ocenení, medzi inými aj tri ceny od Type Directors Clubu v New Yorku.
V rozhovore č.1 si poodhalil svoje súkromie, mali by sme sa ale porozprávať aj o tvojej zaujímavej práci. Keď sme naposledy cestovali vlakom, čítala som si knihu a ty si vytváral nový font. Na monitore som videla písmená rozčlenené do farebných skupín. Vyzeralo to pekne, ale zjavne to malo aj praktickú úlohu.
Áno, písmo sa skladá zo znakov a každému jednému znaku musíš vytvoriť vlastnú bunku. Ak robíš veľký font, môžeš tam mať tých buniek kľudne aj tisíc. Keď sú všetky bunky biele, ťažko sa v nich orientuje. V programe si síce môžem vyfiltrovať napríklad iba čísla alebo veľké písmená, ale ja najčastejšie používam zobrazenie, pri ktorom vidím úplne všetky znaky. Pre pohodlnú orientáciu si preto jednotlivé kategórie označím farebne. Napríklad veľké písmená sú v bielej bunke, malé v červenej, malé kapitálky v zelenej… Je to praktické a navyše to aj pekne vyzerá.
Musíš nakresliť všetkých tisíc znakov?
Len niekoľko mojich písiem ich má viac ako tisíc. Veľkú časť však zaberajú znaky poskladané z komponentov, napríklad písmená s diakritikou sú zložené zo základného písmena a diakritického znamienka, čiže ich nemusím kresliť každé zvlášť a po jednom. Z tisíc znakov je možno iba tretina takých, ktoré musím celé reálne nakresliť, ostatné len skladám. Ale je pravda, že musím vedieť, ako ich mám správne poskladať.
Aký je priemerný počet znakov na font?
Záleží akú jazykovú podporu robíš, v latinkovom písme je v priemere 400 znakov. Málo ľudí si však uvedomuje, že okrem písmen a číslic font zahŕňa aj symboly. Dizajn písma musíš aplikovať aj na ne. Samozrejme, pri takom znamienku plus alebo mínus toho veľa nevymyslíš, no princípy z daného fontu ako kontrast, výška, či šírka sa musia zhodovať s ostatnými znakmi. Nič nemôžeš nechať na náhodu. Mojím doteraz najrozsiahlejším písmom je Woodkit, ktorý obsahuje 1200 znakov. Okrem latinky som pri ňom robil aj cyriliku a gréčtinu.
Gréčtinu ani cyriliku neovládaš. Ako môže človek, ktorý sa v danom písme neorientuje, vytvoriť jeho nové varianty?
Dá sa to, navyše gréčtina a cyrilika sú ešte celkom jednoduché príklady, pretože majú veľa spoločných čŕt s latinkou. Aby som bol presný, latinka aj cyrilika vychádzajú z gréčtiny. Čiže, keď robím cyriliku, dokážem si dané slovo prečítať, aj keď po rusky nehovorím.
A bude vždy len A, nemôžeš si vymyslieť iné, vždy to budú dva zbiehajúce sa ťahy a horizontála medzi nimi. Môžeš zmeniť len ich proporcie a nejaké parametre. Pri vytváraní cudzích znakov je to rovnaké, tiež si ich nemôžeš vymyslieť hocijako, musíš dodržať konštrukciu, ktorú majú danú. Navyše naša písmarská komunita nie je veľká a väčšina ľudí sa pozná, takže ak niekto robí cudzí skript, obvykle si na konzultáciu zavolá známych.
Napríklad do Doka Sans som robil cyriliku, ktorú som konzultoval s mojím ruským známym Ilyom Rudermanom a takmer všetky jeho pripomienky sa týkali proporcií znakov. Konštrukčne boli urobené dobre, no tým, že cyriliku nemám tak napozeranú ako on, niektoré znaky boli príliš úzke, iné zasa široké.
Sú ale dizajnéri, ktorí nevedia po arabsky a napriek tomu robia arabčinu a to už je level, kedy ani ja nechápem ako sa to dá, keďže arabčina nemá nič spoločné s latinkou, na ktorú sú zvyknutí.
„Zaujímal ma život, ako sa ľudia prejavujú, ako sa k sebe správajú, akú majú atmosféru v tvári,“ hovorí Juraj Bartoš v knihe svojich fotografií Viem zastaviť čas.
Aký dopad by malo napríklad použite neproporčného znaku v texte?
Ak je niektoré písmeno príliš úzke alebo široké, naruší rytmus textu, ktorý je dôležitý pre plynulé čítanie. Ja to v latinke vidím, lebo ju čítam celý život, no a taký Ilya to zas vidí v cyrilike.
U nás má malé a úplne iný tvar ako veľké A. V cyrilike má veľa znakov v malej aj veľkej forme rovnakú alebo veľmi podobnú konštrukciu a aby toho nebolo málo väčšina znakov má ešte aj pomerne hranatý tvar. Znaky sú také akoby bloky, ktoré musia ísť za sebou v správnom rytme, aby sa dali pohodlne čítať. Ak máš chyby v ich šírke, rytmus je narušený. Keď som kreslil prvú verziu cyriliky Doka Sans, myslel som si, že to mám celkom dobre, ale Ilya mi poslal sken, kde mi červenou fixkou naznačil opravy a bolo to červené more.
Čo znamená, že písmo má kontrast?
V prvom rade, nemá ho každé písmo. Ak ho má, znamená to, že sa v ňom striedajú tenké a hrubé ťahy. Napríklad písmeno V – pravý ťah je tenší a ľavý tučnejší. Kontrast má pôvod v kaligrafii. Najčastejšie používaný je dynamický kontrast, ktorý vychádza z písania šikmým hrotom, napr. zrezaným husacím pierkom. Je to podobné, ako keď dnes píšeš zvýrazňovačom, podľa toho, ktorým smerom ho ťaháš, kreslí inak hrubú čiaru. Najlepšie to vidno, keď takto napíšeš písmeno O. Kombinácia hrubých a tenkých ťahov spolu so striedaním čiernych a bielych plôch vytvára v texte rytmus. Vďaka tomu sa takýto text číta oveľa príjemnejšie. Preto v knihách najčastejšie vidíš serifové, inak povedané pätkové písma. Bezpätkové písma totiž kontrast väčšinou nemajú, preto sa na sadzbu dlhších textov takmer nepoužívajú.
Keď som chodil do školy v Holandsku, mali sme tam dva predmety týkajúce sa kaligrafie. Jedna bola kaligrafia s dynamickým kontrastom, vytváraná pierkom so spomínaným zrezaným hrotom, a druhá bola s kontrastom statickým, ktorý naopak robíš pierkom, ktoré sa pri tlaku rozťahuje. Takže pri dynamickej kaligrafii sa kontrast vytvára automaticky, len tým, že píšeš, no pri statickej ho vytváraš manuálne a musíš sám vedieť, ktorý ťah má byť tenký, a ktorý hrubý.
Mne ani jedna nešla veľmi dobre, navyše som ľavák, takže všetko som musel kresliť naopak. Pri písaní kaligrafického písma je totiž predpísané, v akom poradí máš jednotlivé ťahy písať a akým smerom ich máš viesť. Tieto pravidlá sú vytvorené pre pravákov, tak aby pierko po papieri ťahali a nie tlačili. Ak by som išiel podľa týchto pravidiel, ako ľavák by som pierko stále tlačil. Takže som všetko musel kresliť naopak. Ale sú aj kaligrafi ľaváci, ktorí to zvládajú bez problémov.
Takže už starí Číňania diskriminovali ľavákov?
Myslím, že čínska kaligrafia je v tomto zmysle univerzálnejšia. Tam držíš štetec kolmo na papier, navyše ten štetec má symetrický kvapkovitý tvar, pri ktorom je jedno, ktorým smerom ťah vedieš. Takže v Číne to možno ľaváci mali jednoduchšie, to iba my Európania sme si to takto skomplikovali.
Akú úlohu hrá kaligrafia v tvojej práci?
Veľa mojich dizajnov vychádza z kaligrafie, stále mám po ruke nejaké pierko, ceruzku alebo aspoň ten zvýrazňovač na zachytenie rýchlej skice alebo otestovanie, ako funguje kontrast v písmene, ktoré sa práve snažím nakresliť. Špeciálne na kaligrafiu sa však nezameriavam. Na Slovensku máme ľudí, ktorí ju robia aj profesionálne a na veľmi vysokej úrovni.
Okrem práce, ktorá ťa baví, máš aj pracovné hobby Type Atlas.
Počas výletov som si popri bežných obrázkoch prírody alebo architektúry priebežne fotil aj staré zaujímavé nápisy. Väčšinou od začiatku 20. storočia až približne po 90. roky, kedy sa začalo všetko robiť digitálne. Pri spätnom prezeraní fotiek som jedného dňa zistil, že čoraz viac a viac si fotím nápisy a čoraz menej tie ostatné veci. Povedal som si, že archív nápisov mám už celkom veľký a bola by škoda sušiť ho niekde na disku. V tom čase už bol celkom rozšírený Instagram, tak som si povedal, že si vytvorím účet práve tam. No a odkedy ho mám, väčšina mojich výletov je motivovaná práve fotením nápisov. Vždy sa teším, že idem navštíviť nové miesto, no musím sa priznať, že mojím primárnym záujmom je práve nafotiť si nápisy. Aj teraz som bol v Košiciach, ktoré mám rád, mám v nich svoje obľúbené miesta, no najviac som sa tešil na to, že pôjdem na ulicu, na ktorej som ešte nebol a pozriem sa, či tam nie sú zaujímavé nápisy. Je to možno trochu obsesia, ale moji followeri ju dúfam oceňujú.
Nápisy fotím na normálny foťák s poriadnym optickým zoomom, počkám si na dobré svetlo, ale neskôr vyrovnávam aj farby a perspektívu. A ak cez nápis vedie napríklad kábel, vyretušujem ho, no do písmen nezasahujem nikdy. Raz za pár mesiacov si vyhradím deň alebo dva a naraz upravím všetky nové fotky za posledné obdobie, ktoré potom už len každý deň postujem. Tak takéto je moje hobby.
Toto tvoje krásne hobby nadväzuje aj na projekt, ktorým sa momentálne zaoberáš.
Áno. Všimol som si, že smaltové tabuľky označujúce ulice sú nahrádzané lacnými plastovými, na ktorých je použitý Arial. Nikto sa ani len nesnaží napodobniť to pôvodné písmo! Rozmýšľal som, prečo sa to deje, v čom môže byť problém. Plast asi pochopím, je lacnejší, ale prečo to písmo?
Stará smaltová technológia odchádza a nahrádza ju nová, plastová. Napadlo mi, že hlavným dôvodom najskôr bude, že písmo na pôvodných tabuľkách neexistuje v digitálnej forme. Nikomu sa už nechce párať s ručným skladaním písmen, meraním a rysovaním, jednoducho sa na to vykašľali a robia to s Arialom.
Tak som si povedal, že vyrobím digitálnu verziu toho pôvodného písma. Bol som na návšteve v Skalickej smaltovni, kde tabuľky ešte stále vyrábajú pôvodnou technikou pre celé Slovensko. Pani, ktorá tam pracuje a všetko robí ručne, nemá k písmam žiadne predlohy, všetko robí po pamäti z hlavy. V knihách, ktoré som zozbieral, som o tomto písme našiel iba zmienky, nikde nie je kompletná abeceda obsahujúca veľké aj malé písmená aj číslice.
To písmo, ako ho vidíme na uliciach, má mierne konštrukčné aj proporčné nedostatky, ktoré vznikli zväčša tak, že kresliči si prácu zjednodušovali a urýchľovali a niekedy až veľmi striktne dodržiavali preddefinovanú mriežku tam, kde mali spraviť výnimku. Príkladom je písmeno E, ktoré je často kreslené na identickú šírku ako písmená H a N, opticky však pôsobí oveľa širšie. Geometria a matematika tu prevládla nad typografickou správnosťou. Práve to však tomu písmu dáva veľmi zaujímavý charakter.
Ja by som chcel urobiť dve verzie. Prvá bude verným napodobením, digitalizáciou pôvodného striktne matematicko-geometrického prístupu a v druhej verzii to písmo posuniem do 21. storočia, urobím všetky potrebné optické korektúry, viacero rezov a šírok. Digitalizované písmo ponúknem smaltovniam aj dizajnérom. Na tento projekt sa mi podarilo získať aj finančnú podporu od Fondu na podporu umenia a každý s kým som o projekte hovoril, bol celkom nadšený, takže by to mohlo vzbudiť aj širšie ohlasy.
Už teraz však premýšľam nad ďalším rozšírením tohto môjho projektu, vybral by som si ďalšie staré písma, chuťovky, ktoré by som zdigitalizoval. Zo starého zaujímavého nápisu by som urobil celý font. Vznikla by tak alternatívna knižnica písiem k mojej terajšej, ktorú mám na svojej stránke setuptype.com.
Projekt knižnice zdigitalizovaných starých písiem znie vynikajúco. Prezraď ešte aké ďalšie fonty pribudnú v najbližšom čase do tvojej terajšej knižnice.
Momentálne mám rozrobené Doko Sans, latinku a cyriliku mám hotovú, ale ešte dorábam gréčtinu. Pár ľudí si už licenciu kúpilo a písmo sa teší obľube. Priebežne pracujem aj na písme Setup Grotesk, ktoré bude takou mojou vlajkovou loďou. Vzniklo zlúčením viacerých princípov, ktoré som v poslednom období spracovával v niekoľkých písmach na mieru. Latinka je v podstate hotová, ešte musím spraviť celú cyriliku a gréčtinu. Keďže moje ostatné písma Woodkit a Doko Sans už podporujú všetky tri skripty, už asi nie je cesta späť a všetky moje nové písma ich budú podporovať tiež.
Ondrej, ďakujem za rozhovor! V rozhovore č.1 si môžete prečítať čo pre Ondreja Jóba predstavuje najlepší relax, ako je možné, že takmer vždy dodržuje termíny a prečo tak často cestuje na Liptov?
Ondrejove písmo Doko sme použili aj v našej knihe Marínka Somarinka Ako nakrútiš film, aj keď nie si dospelák.
Sledujte nás
