Zo školy sme boli na letnej aktivite v Považskej Bystrici. Chodili sme na týždňovky. Na záver, keď som sa vracal domov, ma pochytil hlad. V staničnom bufete toho moc nemali, dal som si aspoň hnusnú polievku zo srebnatého kalerábu. Ako som prišiel domov a sadol si do kuchyne, chytilo ma sranie. Čo sa deje? Doteraz nič a teraz toto? Stihol som to a išiel sa napiť vody. V priebehu pár sekúnd znova to isté. Do večere som tam bol ešte zo päťkrát. Už som ani nič nejedol ani nepil, išlo to samospádom. Dobrá polievka to bola! Táto dyzentéria, či čo to bolo, ma držala skoro týždeň. Jedol som len sucháre a stará mama mi robila ryžový vývar. Prvý a poslednýkrát som pil čiernu kávu, mala pomôcť. Aj tak išla rýchlo von, okrem toho mi nechutila a hovno pomohla.
Časť prázdnin som presedel striedavo na hajzli a na fotelke. Popritom som si čítal Slovenskú kuchárku a študoval recepty, že čo si uvarím, keď budem môcť jesť. Bol som hladný ako pstruh, no pri čítaní som sa netrápil. Zistil som, že variť je jednoduché. Veď všetko tam bolo napísané a niečo som si aj domyslel. Dovtedy ma ani nenapadlo niečo uklochtiť. A naozaj, keď sračka prešla, začal som variť. Išlo mi to. Postupne som sa zdokonaľoval a pridal do toho aj pečenie zákuskov. Najviac ma baví robiť z kysnutého cesta. Nehovorím, že keby som nemal tú posratú sračku, že nikdy nebudem variť. No ona to urýchlila.
Johny Salónka je autorom kníh Špagáti a Mica Dobrodružstvá mačiek z Liptovského Hrádku.
